Keď som bol malý, s rodičmi sme cestovali na dovolenky najmä s kamošmi a v skupinách. Nepamätám si, že by sme cestovali iba tak, bez partie kamarátov. Ako dieťa som si to užíval – ako jedináčik som mal kamošov a nenudil som sa. A pamätám si, že ani rodičia nie. Kemping medzi naše dovolenky nepatril, ale bolo nám super.

Keď sa nám narodili deti, aj my sme začali cestovať s kamošmi. No vyskúšali sme si to aj iba tak, sami. Keď sme si to porovnali, zistili sme, že viac nám vyhovuje cestovanie samých so sebou. Kemping nás v tom utvrdil. Vysvetlili sme si to tak, že obaja máme prácu, v ktorej manažujeme ľudí, denne veľa komunikujeme, ale na dovolenke sa potrebujeme venovať samým sebe.

Pri kempovaní je to pre nás ešte dôležitejšie. Kempovanie je aktívna dovolenka. Denné zabezpečenie základných potrieb pre seba a pre deti – ranná hygiena mimo miesta kde spíte, varenie vonku, obmedzený priestor v stane, alebo v campervane. Našich kamošov máme veľmi, veľmi radi, no keď kempujeme, radšej sami. Pomáha nám to naplno využiť dovolenku, aby sme si mentálne oddýchli a naplno potom fungovali v práci a naďalej sa kamošili s kamošmi.

Keď kempujeme sami, musíme robiť kompromisy iba na úrovni členov rodiny, máme detox od dohadovania sa s druhými, mentálny oddych od ďalšej komunikácie. Psychológ by to možno vyhodnotil ako sklon k introvertnosti. Možno aj to.

Humnokemp poskytuje záhrady, lesy, lúky alebo iné priestory, vhodné pre rodiny s deťmi a menšie skupiny. Niektoré dokonca výlučne iba pre jednu skupinu do 4 ľudí. Zabezpečia tak dokonalý pokoj. Na svoje si prídu ľudia, ktorí potrebujú komunikačne vypnúť, alebo introvertné povahy.