Myjavské kopanice – jeden deň v sade.
Prežite s majiteľkou humna Sad u Harušťákov jeden deň. Poetickým jazykom vás vtiahne na myjavské kopanice, ako keby ste tam boli s ňou.
Ráno v sade
Obúvam si gumáky a niečo ma zašteklí na palci. Vyzujem si znovu nízku čižmičku a vysypem z nej rozospatého svrčka. Som pripravená ísť na rannú obchádzku sadu. Voláme ho tak, aj keď v ňom rastie iba zopár stromov. Ale v krátkej tráve už vidno farebné kolíky. Označujú miesta, kde o pár týždňov zasadíme ovocné stromy a kríky. Prichádzam ku starej hruške. Je obrastená šípkami a hustými černicami. Sú sladké, nezobrala som si hrnček, tak ich aspoň zopár zjem.
Z jednej strany sú kríky preriedené. Ležia tu ovce. Spokojne prežúvajú. Vedie ich Valaška. Má len jeden roh. To jej neprekáža zjednať si poriadok v stáde. Baran – baran – buc.
Na lúke je zopár húb. Okrem hlavičiek prašiviek je vidno aj pečiarku. Radšej si to overím v atlase, ale beriem ju so sebou. Obchádzam oplotník a pár krokov za mnou sa plížia susedove mačky. Správajú sa ako skúsené šelmy. Vyzerajú úplne inak ako, keď prídu pýtať mliečko. Začujeme jastraba alebo sokola myšiara, ešte sme sa bližšie nezoznámili. Mačiatka sa rýchlo poberú do bezpečia.
Obed v sade
Pod obsypanými jabloňami leží kopa jabĺčok. Sú ešte troška kyslé a tak chutia ovciam menej ako hrušky. Obvzvlášť jedna huňatá Kentka sa vyzná. Hneď ako započuje tupý úder plodu o zem rozbehne sa k nemu aj z veľkej diaľky. Jej veľké telo sa začne vlniť. Predné nohy spojí a z profilu je vidno, že chvíľkami letí. O chvíľu je na mieste. Hrušku zoberie do zubov. Nadhodí si ju a potom vášnivo schrúme. Angličanka občas zabudne, že patrí k stádu a odváži sa prísť bližšie. Chlieb jej nechutí, ale je zvedavá. Potom si asi zasa uvedomí, že je ovca a beží naspäť k Valaške.
Pozbieram pár orechov a odpadkov. Našťastie je ich v sade menej ako v úvoze bývalej cesty, kde sme nazbierali desiatky vriec fliaš od oleja, starých obalov od mlieka, či krabičku lieku na všetko – Dinyl. V stodole si zoberiem veľké nožnice a pílku a idem skrátiť prerastený orgován. Pri pílení musím riadne zabrať. Konáre sú husto poprerastané. Niečo sa mi zapichne do ruky. Je to černica. Nakoniec odrezané konáre odnášam do ohrady. Ovce majú rady zelené listy. Všetky stromy majú konáre do ich výšky obhrýzené.
Posadím sa na trón pod altánkom. Výhľad na Inovec už nezakrýva orgován. Náš hosť Martin už v sade kosí vysokú, odkvitnutú trávu. Ráno už bol v dedine, pozrel ako rastú huby a nazbieral popadané orechy i hrušky. V kopách sena sú celé kolónie svrčkov.
Poobedie v sade
Idem na otočku do mesta a po návrate sa už pracuje aj v malej stodole. Prišiel Rado s chalanmi a dokončujú nosník z nepálených tehál. Vyobjímam sa so všetkými okrem Rada. Ten je celý od blata. Namiesto malty totiž používajú íl z tehál rozmiešaný s vodou. Už je dvanásť, najvyšší čas urobiť obed. O hodinu chlapov odvolávam od práce. Spoločné stolovanie v altánku s výhľadom je náš rituál. Rozoberáme stavebné materiály. Vedie hlina. Pri káve preberieme aj politiku či tragédiu množstva odpadu. Teším sa, že máme kompost. Odkedy triedime odpad, odvážame podstatne menej vriec, po ktorých v aute zostávajú smradľavé mláčky. Je čas vrátiť sa do práce.
Riadky na mohutnom nosníku pribúdajú pomaly. Chalani sa činia, ale vyzerá to, že na večeru urobím placky pre všetkých. Našťastie sa Brankovi, bačovi od Harušťákov, podarilo z okolitých kopaníc doviezť dostatočné množstvo tehál. Búračku, kde sme ich plánovali zobrať, si zabral niekto iný. Branko s chalanmi dali z polozrúcanej stodoly dole škridlu. Ďalej nepokračovali. V konštrukcii strechy bolo papierové hniezdo. Okolo lietali sršne. Máme rešpekt.
Večer v sade
Chystám sa experimentovať s jablčným rôsolom. Je podľa receptu z roku 1958. Obrátila som stoličku hore nohami. Na nohy som uviazala šnúrkami plátno. Už cez neho kvapká šťava z popadaných jabĺčok. Zajtra ju budem redukovať. Trošku sa ochladilo. Vôňu placiek cítia aj chlapi v sade. Dokončujú posledné detaily predtým, ako padne tma. Odfotím si ich rozozsmiatych pred hotovým nosníkom. Ovce sa pri nich zhromaždili a uznanlivo si ich obzerajú. Dokonca z lúky pod sadom nazízajú tri srnky. Pri večeri sa už na nebi mihajú netopiere. Do toho bzučia sršne na večernom výlete. Také sú myjavské kopanice. Ak by sa ukázala ešte líška na svojej večernej obchádzke, mali by sme to komplet.
Vyprevadíme s Martinom chlapov. Už je úplná tma. V noci počuť zobudených svrčkov a sem-tam vysoký tón kuvika.
Autorka: Lucie Meisner